Elis. (Eli, Alica) 18. Trnava (Vatikán), srdcom a myšlienkami večne vo Viedni. flegmatik, sarkastický človek a voľnomyšlienkár. neľutujem nikdy nič. zvyčajne hudobný snob a veľká kamarátka s amundsen vodkou a červeným vínom. koncerty, festivaly, ktorých mám už peknú zbierku. cestovanie a fotenie spontánnych lomo fotiek, ktoré sú vždy prekvapením. tetovanie, ku ktorému pribudnú ešte ďalší kamaráti. časom. spoznávanie nových ľudí, ale vždy sa predsa len vraciam, k tým svojim trom. večná spoločnosť od kocúra Santina a kníh. skvelé zážitky z akcií, noci vo Viedni, na milovanom Opernringu, pitie vína v Schönbrunne a hocičo iné, kvôli čomu sa oplatí žiť.

ja som chcela zhrnúť piatok do pár slov.

ale to sa proste nedá.

Alica, ty piča!

ps: zajtra budú fotky. zajtra bude hanba.

Friday, March 30, 2012

sister gracie, genuine jacks, void djs vo vatikáne.

z toho niečoho, čo si pamätám…

deň predtým som si vyzdvihla polovicu Sister Gracie aj s manažérom a jeho frajerkou. milí ľudia, dosť spoločných tém a očividne prišli na Slovensko, aby sa kvalitne opili… od štvrtej sa ma pýtali, kedy sa otvára bar…. 19:00 sedíme si v bare, idú si porade všetko, čo nepoznajú/doma nemajú… borovička, čerešňa, hruška, fernet, amundsen… ja si idem sporadicky s nimi. neskôr odporúčam Stroh. ten chvalabohu neni, Michal sa usmieva, že zajtra bude, ajaj. Max (spevák SG), Thomas (manažér) a Sally (jeho frajerka) spomenú, že chcú zajtra tetovanie. vraj neni prablem, dohodne sa.

o 22:30 sa chystám domov, veď zajtra je škola. doma nikto, aspoň budem mať kľud. doma ma ale čaká Kai, že ho vo Viedni nasrali, tak že prišiel ventilovať. že mu chýbam a či si nedáme víno. hm, tak fajn, dať mu kľúče od bytu bola asi chyba, ale neprotestujem. dokonám to teda vínom a ráno o 6:00 si vstanem do školy. 

hlava bolí pekelne, na 8. tu nestíham ani náhodou, predtým skočím ešte do Tesca a na literárny seminár si idem s veľkou fľašou minerálky v ruke. spolužiačka: “Eliš, ty vyzeráš dosť zničene počuj.” YOU DON’T SAY! idem si celý deň vo svojej krajine zázrakov, neskôr si ani nepamätám, že som v škole bola. neviem, ako som sa dostala domov, len že som potom začala variť rizoto pre Viki. 2 dni predtým mi oznámila, že príde. na poslednú chvíľu si kúpila letenky, neskutočne sa na ňu teším. 

niečo na to zisťujem, že mi do toho rizota chýba biele víno, tak ho utekám kúpiť skôr, než začnú prichádzať ľudia do Vatikánu. je toho dosť, mám to napísané na papieri, lebo každý samozrejme príde inokedy, najlepšie každú hodinu, fuck my life. platím v obchode keď zrazu volá Michal, že SG sú na 6. objednaní v Mefiste na tetovanie. hovorím cool story bro, čo ja s tým? ževraj ich tam mám odviezť, pretože on už vtedy bude v bare (not gonna happen). pričom sú u neho na byte. na druhej strane mesta. fuck my life^2. opäť raz hovorím: neni prablem. 

dorábam rizoto a idem si po SG. volám Jerrymu, že kedy príde. vraj mu nešiel bus, čaká na ďalší. spomínam mu, že idem dať ctenú návštevu z UK potetovať. vraj aj on chce. preboha. vtom mi volá Viki (telefonický deň!), že je skoro vo Vatikáne. naloží nás pri Michalovom byte aj s tými troma spitinami a ideme do Mefista. tam si chalani a baba diktujú, čo chcú vytetovať. ja si tiež dohadujem termín na ďalšie tetovanie, zatiaľ len predbežne, ešte stále neviem kam si ho dám. medzitým tatérovi ide v telke porno. nekomentujem, každý podľa toho svojho. medzitým stíham na stanici vyzdvihnúť Liama (bubenník zo SG, hrozne milý a vtipný človek) a Mateja, ktorý zrazu chce tiež tetovanie. hromadná zľava? chvalabohu tatér stíha len tých troch zo SG. 

ide sa domov! konečne piť! neskôr prichádzajú poslední ľudia z TN, linda a ideme si Jameson a víno. 

z baru si už veru veľa nepamätám. útržkovite. vyberáme so spolužiakom vstupné zatiaľ hrajú Genuine Jacks fotím s fisheye a niečo aj s dianou. stretávam veľa známych. asi liter vína, vodka, a čo prišlo pod ruku. medzitým riešim toho, koho nemám. niekto ma pokúsal. opité s lindou meníme film na fisheye. Michal Gonzo s otázkou: “no čo Elis, ideme si vyjebať?” a na to mám v ruke tatranský čaj 52% a zbojnícky, ktorý má 72% (robila som si práve prieskum a zhrozila som sa). odvtedy mám hmlu ako nikdy, od SG si pamätám, že hrali Bethany. mám rada ten song. vraj ležím na Kubovi. DJ set od Voidov si pamätám len zbežne. asi pol hodinu spím a niekto mi stále nosí alkohol. konečne niekoho napadne priniesť mi aj minerálku. dosť pomohlo, tak sa ide ďalej. netuším ako sme sa pozbierali domov, ale zrazu stojím pred vchodom, a selektujem ľudí, ktorých pustím dnu. najviac ma pobavili dve, pre mňa neznáme baby, ktorým som povedala, že nie, pretože ich nepoznám… “ale my poznáme teu a všetkých tých ľudí.” …a čo presne mám ja s touto informáciou robiť? hlupi ľudia.

neviem čo sa deje ďalej, zaspávam v posteli so zvláštnymi ľuďmi, jedného absolútne nechápem, pán Void DJ ani za boha neprestane chrápať. asi 6x za noc počujeme Marekove zvonenie na budík. Pretender, fajn teda. chvalabohu sa pomaly po skupinkách všetci zberajú domov. zostáva len Viki a návšteva, ktorá ani neviem, ako sa pozvala alebo som ju ja pozvala a prečo spal vedľa mňa a prečo a tak… neskôr keď sme s Viki samé odchádzame do mesta. moje už tradičné jedlo po prechlastanej noci: čokoládové, otrasne sladké soufflé. treba zvýšiť hladinu cukru. necítim moc zmenu, odprevádzam Viki domov, stále sa mi točí hlava.

a doma stále, ešte stále, nemôžem zaspať, aj keď veľmi chcem. analyzujem si večer, zisťujem, že moje spomienky majú veľa dier. stáva sa. najbližšie už povedať nie tatranskému a hlavne zbojníckemu čaju… spôsobuje peklo na zemi. a hlavne nepiť dva dni po sebe a naspať dokopy 5 hodín. tá únava si ma našla. celkovo druhýkrát, čo som u Gonza zaspala. prvýkrát v septembri. a paradoxne mi vtedy tiež Michal nalieval… vtedy hrušku, teraz čajík. hodnotenie akcie? už také tradičné: Alica, ty piča. 

teším sa ale na ďalšiu akciu. Vatikán sa len a len zlepšuje, včera takmer úroveň prechlastaných nocí vo Viedni s mojimi. teraz mi aj dosť chýbajú.

Saturday, February 18, 2012

stavystavystavytsstvsstavystvytsvy

pekelné.

hrôza. zase prísť o 6. ráno domov, v poslednej 5ke v bare vrátane majiteľa a barmanov. 

pivničná Gonzo spoločnosť ako sa patrí.

prečo ja.

Alica ty… veď to poznáte už. všetci. či chcú alebo nie.

Friday, February 17, 2012

“Chcete prispieť na charitu?” “Fuck off.”

Moja typická, už automatická reakcia na rôzne zbierky, nadácie a charity, ale zrovna povedať fuck off slečne vyberajúcej na letisku v Liverpoole, ktorá tomu isto aj rozumela… No mohla som? Alica ty piča.

Nemálo som sa smiala. A v podstate celý týždeň bol príjemný únik z reality a okúsenie toho UK života, ktorý ma snáď už v septembri čaká niekde v Škótsku. Po tomto sa teším stokrát viac.

Liverpool je krásny, určite lepší ako Londýn, má to atmosféru. Hlavne okrajové časti, kde býval Vikinin priateľ. Také to typické anglické predmestie, radová zástavba tehlových semi-detached domčekov s kovovými bránkami, výklenkami a typicky úzkymi a milými izbami. A mačkou vo vnútri! (jaj milá Kelly. Neodpustila som si aj fotku s ňou, mňau.) A celková pohoda tejto návštevy v posledný deň, s mojou najlepšou kamarátkou, jej fajn novým priateľom a s mojou milou bluberry Smirnoffkou. Viki som videla zase po vyše mesiaci a zase ju už minimálne toľko neuvidím. A tiež som rada, že so mnou išel Michael, utvrdila som sa v tom, že to je awesome bro, aj keď on to dobre vie (a aj si to ochotne sám pre seba povie).

A konečne som zažila aj mosh pit v Anglicku, ktorý mal byť zárukou kvality. A aj bol. Justice v Manchestri a Skrillex v Liverpoole (na Valentína, rozkošné), celkom masové koncerty, oba. Atmosféra ako v Nemecku či Rakúsku, čo sa mosh pitu týka, ale tu bolo ešte to plus, ktoré hlavne vo VIE strašne chýba, že si ľudia aj spievajú a nejako poznajú každý song a celkovo taká eufória, že nás to nútilo s Viki po koncerte robiť tie naše tradičné lietadlá. (A na Skrillexovi sme stretli Chrisa a Nicka z Hadouken!. Boli milé ako si ich tam vôbec nikto nevšímal a nespoznával ich, len Viki mala mierne stavy šťastia :)

A okrem koncertov len také to tradičné Anglicko. Chodiť si centrom v príjemných plusových teplotách bez kabátu, stráviť hodiny v HMV, Waterstone’s, Forbidden Planet… Trošku reality check vrátiť sa po tomto všetkom do tejto banánovej republiky. Ešte že sa zajtra znova ide piť. A týždeň prázdnin, plánovanie mi teda vyšlo.

Saturday, January 21, 2012

Preboha! moje opilecké smsky….

Po oslavnom úvode vo štvrtok, že haha Alica prišla si uvedomujem, že ALICA PRIŠLA! a teda prišli aj tie trápne momenty ďalšie ráno:

“Hej XY ako sa volá ten barman z Gonza ten taký vysoký, stále mu hovorím Matej ale on neni Matej a on ma opravuje a neviem ako sa volá preboha. hilfe.”

“Počkaj bolo to na M? Nie Tomáš? Filip? celé zle.”

“HA! Miro! Som pán sveta a prilahlých dedín! A hej, v utorok dojdem, a hej, nedbám možme aj piť.”

——

“Asi som sa zamilovala! Mám chrípku!” (toto neviem ani do koho….)

——

“How do you spell bus stop in german. idk I’m bored and I love that word but I’m too drunk to google it.”

“yeah I’m probably coming to vie tmrw or you come to TT you lazy fucks.”

“since when did you turn gay?”

“broship over, bitch. (but yeah, we’re still fwb.)”

“can you seen straight? because I can’t. tell alex that I bought the skirt after all.” 

ALICA TY PIČA!

Sunday, January 1, 2012

Alica sa veruže včera predviedla…

Začala som večer ako Eli. Vďaka skvelému Berliner/Vienna elite tréningu som zostala ako Eli aj po troch dvojitých vodkách a dvoch Heinekenoch.

Ale samozrejme, okolo polnoci prišla Alica, začala robiť svoj tradičný bordel, skončila celá mokrá od šampanského, rozbila dva poháre, tancovala na stole, hodila si duet s Vilkom Travoltom (naša trnavská superstar, pozrite). A to bolo asi tak všetko, nudila sa, takže okolo štvrtej poslala Eli domov spať.

Po pár srdcervúcich rozhovoroch s mojimi najbližšími, ktoré si nepamätám a s mojou svätou trojkou, ktorý si želám, aby som si nepamätala mi zrazu volá ON. Že kam som utiekla, veď je Silvester. Cynická Eli by mu hneď opovedala, že piču jarabú, už je Nový rok. Ale je to ON tak držím hubu, obliekam sa a idem späť. 

To Alicu nakoplo ako nikdy a z toho vyplýva, že čas od takej 5. rána až do 9. kedy som padla mŕtva do postele si nepamätám. 

Takže teraz go figure.

Naštastie mám 2 filmy z Diany, ktoré si nepamätám, takže to bude zase raz po návšteve vo fotolabe úsmevné.

Friday, December 30, 2011

alica, ty piča…

slopať whiskey s nejakými prestávkami od poludnia, na to by ťa bolo.

ale učiť sa maturitné otázky, to ani za boha.

a ešte jedna vec, sorry Jack D, Alica ťa dnes podviedla s Jimom Beamom. a aha, ani Davea Grohla to nepotešilo:

Thursday, December 29, 2011

ehm.

Ona: No koľko? Pochváľ sa! Lebo ja idem na 50!
Ja: Tak ja neviem, do 300?
Ona: Počkaj nepočula som. Koľko?
Ja: Ah neviem, nepočítam to.
awkwaaaard.