Elis. (Eli, Alica) 18. Trnava (Vatikán), srdcom a myšlienkami večne vo Viedni. flegmatik, sarkastický človek a voľnomyšlienkár. neľutujem nikdy nič. zvyčajne hudobný snob a veľká kamarátka s amundsen vodkou a červeným vínom. koncerty, festivaly, ktorých mám už peknú zbierku. cestovanie a fotenie spontánnych lomo fotiek, ktoré sú vždy prekvapením. tetovanie, ku ktorému pribudnú ešte ďalší kamaráti. časom. spoznávanie nových ľudí, ale vždy sa predsa len vraciam, k tým svojim trom. večná spoločnosť od kocúra Santina a kníh. skvelé zážitky z akcií, noci vo Viedni, na milovanom Opernringu, pitie vína v Schönbrunne a hocičo iné, kvôli čomu sa oplatí žiť.
- Links
a tak sa celý týždeň učím a prekvapivo mi to vôbec nevadí. Stále pretrváva záhadná radosť, práce odsýpa, odškrtávam naučené otázky, konečne mi môj predprogramovaný systém aj funguje.
Nejak nie som nadšená z myšlienky byť od apríla do konca mája zatvorená doma a vynechať party, takže sa z toho stala taká rutina: večer si sadnúť nad učenie, pustiť si svoj playlist ticha, ako si to nazývam (teda tie najpokojnejšie songy, ktoré mám). A snažiť sa toho zapamätať čo najviac a zároveň si stále užiť víkend.
Vždy ale zastanem pri tomto songu, pretože z neho ma mrazí najviac, možno kvôli tým hrozným spomienkam… Už vyše 2 a pol roka. Chýbaš, Seb.
Zase raz sme počuli slovo Pánovo.
Justice.
Snáď lepší než v Manchestri.
Baliť mary jane v mosh pite, zapáliť si vlastné vlasy, skoro stratiť tričko (“tshirts off! being a woman ain’t an excuse!” dear god Alica, Alica…), dať si high five s Xavierom… A naštvať dve smiešne Češky s krížami namalovanými na čele, vyzerajúce ako členky pofidérnej sekty kričiace na dvoch milých chalanov z predkapely “Justiiiiice!”… byť nimi, tak po slečnách dačo hodím. Rozkošné…
A najviac zabil asi 15ročný týpek, čo si počas Phantoma hral v prvej rade na iPade tetris…
V skratke: Alex, Kai, Sebastian… milujem vás zvery moje.
