ja som chcela zhrnúť piatok do pár slov.

ale to sa proste nedá.

Alica, ty piča!

ps: zajtra budú fotky. zajtra bude hanba.

sister gracie, genuine jacks, void djs vo vatikáne.

z toho niečoho, čo si pamätám…

deň predtým som si vyzdvihla polovicu Sister Gracie aj s manažérom a jeho frajerkou. milí ľudia, dosť spoločných tém a očividne prišli na Slovensko, aby sa kvalitne opili… od štvrtej sa ma pýtali, kedy sa otvára bar…. 19:00 sedíme si v bare, idú si porade všetko, čo nepoznajú/doma nemajú… borovička, čerešňa, hruška, fernet, amundsen… ja si idem sporadicky s nimi. neskôr odporúčam Stroh. ten chvalabohu neni, Michal sa usmieva, že zajtra bude, ajaj. Max (spevák SG), Thomas (manažér) a Sally (jeho frajerka) spomenú, že chcú zajtra tetovanie. vraj neni prablem, dohodne sa.

o 22:30 sa chystám domov, veď zajtra je škola. doma nikto, aspoň budem mať kľud. doma ma ale čaká Kai, že ho vo Viedni nasrali, tak že prišiel ventilovať. že mu chýbam a či si nedáme víno. hm, tak fajn, dať mu kľúče od bytu bola asi chyba, ale neprotestujem. dokonám to teda vínom a ráno o 6:00 si vstanem do školy. 

hlava bolí pekelne, na 8. tu nestíham ani náhodou, predtým skočím ešte do Tesca a na literárny seminár si idem s veľkou fľašou minerálky v ruke. spolužiačka: “Eliš, ty vyzeráš dosť zničene počuj.” YOU DON’T SAY! idem si celý deň vo svojej krajine zázrakov, neskôr si ani nepamätám, že som v škole bola. neviem, ako som sa dostala domov, len že som potom začala variť rizoto pre Viki. 2 dni predtým mi oznámila, že príde. na poslednú chvíľu si kúpila letenky, neskutočne sa na ňu teším. 

niečo na to zisťujem, že mi do toho rizota chýba biele víno, tak ho utekám kúpiť skôr, než začnú prichádzať ľudia do Vatikánu. je toho dosť, mám to napísané na papieri, lebo každý samozrejme príde inokedy, najlepšie každú hodinu, fuck my life. platím v obchode keď zrazu volá Michal, že SG sú na 6. objednaní v Mefiste na tetovanie. hovorím cool story bro, čo ja s tým? ževraj ich tam mám odviezť, pretože on už vtedy bude v bare (not gonna happen). pričom sú u neho na byte. na druhej strane mesta. fuck my life^2. opäť raz hovorím: neni prablem. 

dorábam rizoto a idem si po SG. volám Jerrymu, že kedy príde. vraj mu nešiel bus, čaká na ďalší. spomínam mu, že idem dať ctenú návštevu z UK potetovať. vraj aj on chce. preboha. vtom mi volá Viki (telefonický deň!), že je skoro vo Vatikáne. naloží nás pri Michalovom byte aj s tými troma spitinami a ideme do Mefista. tam si chalani a baba diktujú, čo chcú vytetovať. ja si tiež dohadujem termín na ďalšie tetovanie, zatiaľ len predbežne, ešte stále neviem kam si ho dám. medzitým tatérovi ide v telke porno. nekomentujem, každý podľa toho svojho. medzitým stíham na stanici vyzdvihnúť Liama (bubenník zo SG, hrozne milý a vtipný človek) a Mateja, ktorý zrazu chce tiež tetovanie. hromadná zľava? chvalabohu tatér stíha len tých troch zo SG. 

ide sa domov! konečne piť! neskôr prichádzajú poslední ľudia z TN, linda a ideme si Jameson a víno. 

z baru si už veru veľa nepamätám. útržkovite. vyberáme so spolužiakom vstupné zatiaľ hrajú Genuine Jacks fotím s fisheye a niečo aj s dianou. stretávam veľa známych. asi liter vína, vodka, a čo prišlo pod ruku. medzitým riešim toho, koho nemám. niekto ma pokúsal. opité s lindou meníme film na fisheye. Michal Gonzo s otázkou: “no čo Elis, ideme si vyjebať?” a na to mám v ruke tatranský čaj 52% a zbojnícky, ktorý má 72% (robila som si práve prieskum a zhrozila som sa). odvtedy mám hmlu ako nikdy, od SG si pamätám, že hrali Bethany. mám rada ten song. vraj ležím na Kubovi. DJ set od Voidov si pamätám len zbežne. asi pol hodinu spím a niekto mi stále nosí alkohol. konečne niekoho napadne priniesť mi aj minerálku. dosť pomohlo, tak sa ide ďalej. netuším ako sme sa pozbierali domov, ale zrazu stojím pred vchodom, a selektujem ľudí, ktorých pustím dnu. najviac ma pobavili dve, pre mňa neznáme baby, ktorým som povedala, že nie, pretože ich nepoznám… “ale my poznáme teu a všetkých tých ľudí.” …a čo presne mám ja s touto informáciou robiť? hlupi ľudia.

neviem čo sa deje ďalej, zaspávam v posteli so zvláštnymi ľuďmi, jedného absolútne nechápem, pán Void DJ ani za boha neprestane chrápať. asi 6x za noc počujeme Marekove zvonenie na budík. Pretender, fajn teda. chvalabohu sa pomaly po skupinkách všetci zberajú domov. zostáva len Viki a návšteva, ktorá ani neviem, ako sa pozvala alebo som ju ja pozvala a prečo spal vedľa mňa a prečo a tak… neskôr keď sme s Viki samé odchádzame do mesta. moje už tradičné jedlo po prechlastanej noci: čokoládové, otrasne sladké soufflé. treba zvýšiť hladinu cukru. necítim moc zmenu, odprevádzam Viki domov, stále sa mi točí hlava.

a doma stále, ešte stále, nemôžem zaspať, aj keď veľmi chcem. analyzujem si večer, zisťujem, že moje spomienky majú veľa dier. stáva sa. najbližšie už povedať nie tatranskému a hlavne zbojníckemu čaju… spôsobuje peklo na zemi. a hlavne nepiť dva dni po sebe a naspať dokopy 5 hodín. tá únava si ma našla. celkovo druhýkrát, čo som u Gonza zaspala. prvýkrát v septembri. a paradoxne mi vtedy tiež Michal nalieval… vtedy hrušku, teraz čajík. hodnotenie akcie? už také tradičné: Alica, ty piča. 

teším sa ale na ďalšiu akciu. Vatikán sa len a len zlepšuje, včera takmer úroveň prechlastaných nocí vo Viedni s mojimi. teraz mi aj dosť chýbajú.

To čo bolo včera.

Zo skupiny 10 ľudí u mňa spali 4 vrátane mňa, čo mi ale asi maximálne vyhovovalo.

Odolala som Novému mestu n/ Váhom a jeho skurvenému čuču.

Človek, ktorého som poznala 4 hodiny dokopy ma naštval tak, ako sa to málokomu podarilo a bola som v all caps rage móde ako keď sme skončili na polícii vo VIE. Tu som len do niečoho kopla a doteraz ma bolí noha. Dopiče.

Ani to blbé soufflé mi nechutilo.

Ale zistila som, že tí traja ľudia čo zostali mi úplne stačili a bol to celkom príjemný večer.

A Alica včera neprišla ani po 8 vodkách. Začína ma to znepokojovať. Asi budem celý január až do Liverpoolu abstinovať, aby som nebola až taký alkoholik. Asi ťažko.