Elis. (Eli, Alica) 18. Trnava (Vatikán), srdcom a myšlienkami večne vo Viedni. flegmatik, sarkastický človek a voľnomyšlienkár. neľutujem nikdy nič. zvyčajne hudobný snob a veľká kamarátka s amundsen vodkou a červeným vínom. koncerty, festivaly, ktorých mám už peknú zbierku. cestovanie a fotenie spontánnych lomo fotiek, ktoré sú vždy prekvapením. tetovanie, ku ktorému pribudnú ešte ďalší kamaráti. časom. spoznávanie nových ľudí, ale vždy sa predsa len vraciam, k tým svojim trom. večná spoločnosť od kocúra Santina a kníh. skvelé zážitky z akcií, noci vo Viedni, na milovanom Opernringu, pitie vína v Schönbrunne a hocičo iné, kvôli čomu sa oplatí žiť.
Áno, už zase je tu jeden z tých dní, kedy mám svoj depresívny playlist od repeat. Depresívny? Nuž… akustický Everlong od Foos, Falling Away with You od Muse, VCR od The xx, Family Friends od The Vaccines… treba pokračovať?
V mysli som stále len s jedným človekom, omieľajú sa mi tam vety, ktoré mi povedal, smsky, ktoré mi poslal. Po dlhom čase (tuším asi roku, preboha) si hovorím, že to je človek z Vatikánu, ktorý mi naozaj vyhovuje, rada s ním trávim čas aj pre niečo iné ako to jedno, je inteligentný, vtipný, pekný, núti ma chcieť byť mu verná. A večer prepnem do svojho pofidérneho, paranoidného módu, ktorého obeťami sa stali desiatky ľudí… a začínajú pochybnosti, či by som bola schopná vzdať sa mojich troch kráľov, svätej trojice, mojich úžasných bros, pre ktorých by som urobila a pomaly aj robím nemožné. A ešte strašidelnejšia myšlienka: vedela by som sa vzdať čo i len tej najhoršej časti z Alice?
Niekedy si prajem vidieť tak aspoň 3 mesiace do budúcnosti… vedieť, ako som nakoniec isté veci vyriešila. Ale možno dovtedy už ani nebudem existovať, lebo ma zabije istá osoba, ktorá tento bordel a trojku mňa, Vatikánu a Vienny nejako nevie rozdýchať…
// keď nad týmto tak spätne rozmýšlam, myslím, že sa to aj tak porieši tak Alicovsky.